Športové zázraky na Slovensku

Autor: Martin Kindl | 26.3.2015 o 14:15 | Karma článku: 3,21 | Prečítané:  574x

V posledných dňoch bola jedna z najrezonovanejších správ z pohľadu slovenského športu situácia okolo možného odchodu Adama Žampu pod ochranné reprezentačné krídla iného štátu, najviac sa spomínalo Rusko. Do tejto situácie bol doslova zatlačený spôsobom, akým vládne štruktúry a im podriadené inštitúcie nakladajú s tým málom top športovcov, čo máme. A lyžovanie v tomto prípade nie je určite výnimkou, ale skôr pravidlom.

Športový fanúšik na Slovensku je vo väčšine tvor veľmi náročný. Len čo sa nerobia výsledky na tej najvyššej úrovni, chŕlia sa plamene kritiky, nadáva sa, láme sa palica. No málokto si uvedomuje, že výsledky, ktoré dosahujú  niektorí naši jednotlivci či kolektívy, sú doslova športovými zázrakmi. Keď vezmeme do úvahy veľkosť našej krajiny z hľadiska počtu jej obyvateľov, kde nie sme ani v prvej stovke, či absenciu systematickosti a koncepčnosti pri výchove mládeže, hľadaní talentov  a nedostatočného financovania z pohľadu štátu ako celku, tak každý vysledok, kde sa naši reprezentanti umiestnia v prvej svetovej desiatke, je ako chôdza po vode či jej premena na víno.

     Niekto by dlhoročné problémy tohoto odvetvia ospravedlňoval tým, že sú dôležitejšie veci, ktoré v tomto štáte nefungujú, ako je aj sektor školstva, pod ktoré spadá riešenie problémov na poli športu. Ale to je také slovenské, hľadať príčiny, prečo niečo nefunguje a vyhovárať sa na ne, než aby sa skutočne začali riešiť. Možno to bude aj tým, že tu asi nebude priestor na to, aby si niekto nabalil vrecká a zabezpečil sa na dlhú dobu, ale nerád by som niečo také naznačoval a niekoho obviňoval, keďže to môžem iba hádať. Ale tiež si nemyslím, že za vyše 20 rokov fungovania tohoto štátu nebolo možné vytvoriť nejakú koncepciu, či už vlastnú alebo fungujúcu prevzatú zo zahraničia, ktorá by zásadne riešila najpálčivejšie problémy tohoto odvetvia. Podľa môjho názoru je to práve vyššie spomínaná výchova a podpora mladých talentov.

     Najľahšie by bolo vyhovoriť sa na učiteľov telesnej výchovy na základných, respektíve stredných školách, veď to je predsa ich práca všímať si také veci. Svojim spôsobom je to pravda, ale pýtam sa: „Majú na to vytvorené podmienky?“ Väčšina učiteľov, hlavne tých dlhšie pôsobiacich v odvetví, sú frustrovaní s viacerých vecí, ktoré sa okolo nich dejú. Od stavu, v akom sa ich školy nachádzajú, cez neukáznenosť a nezáujem o športové aktivity niektorých študentov, až po spôsob odmeňovania ich samých, ktorého podhodnotenie je všeobecne známe a hovoria o ňom aj štúdie, ktoré ich porovnávajú s okolitými krajinami. V týchto rebríčkoch sa zvyčajne umiestnňňujú až na samom konci. Takýto učiteľ, ktorého potreby sú dlhodobo prehliadané, prenáša túto ľahostajnosť často do svojej práce.

     Ako najlepšie riešenie sa mi zdá motivovať týchto učiteľov k tomu, aby dané talenty hľadali a sústredili sa na ich rozvíjanie, oboznámili s ním aj rodičov a v spolupráci s nimi vplývať na daný talent, aby mu vytvorili tie najlepšie podmienky pre rozvoj. Nemyslím teraz iba ekonomickú motiváciu, i keď samozrejme je základom toho, aby učiteľ cítil, že je jeho snaha ocenená aj po peňažnej stránke a on sa mohol naplno sústrediť na svoju úlohu. Ale dôležité je organizovať pre nich rôzne vzdelávacie aktivity, ktoré by im pomáhali včasne rozpoznať daný talent pre konkrétnu disciplínu a od istého času dávať do popredia rozvíjanie tohoto talentu na úkor iných disciplín, v ktorých daný jedinec až tak nevyniká. Podľa mňa je plýtvanie času, keď dvojmetrový basketbalista stráca čas gymnastickými cvičeniami, pre ktoré evidentne nemá vlohy namiesto toho, aby trénoval streľbu, dvojtakt alebo iné činnosti, ktoré využije v hre.

      Taktiež by mal mať učiteľ zvýšení počet školení zameriavajúcich sa na psychológiu, aby vedel pracovať aj so zložitejšími povahami mladých ľudí. A ak by hrozilo, že daný človek nevníma sám seba ako výnimočného v danej oblasti alebo sa vydáva zlým smerom, pomohol mu nájsť tu správnu cestu a prípadne mu ukázať, aké možnosti má pred sebou a kam sa môže dostať, ak sa na daný cieľ sústredí. Samozrejme pri rešpektovaní vôle daného jedinca. Nie je možné predsa niekoho nutiť robiť niečo len preto, ža má na to talent, aj keď ho to vôbec nezaujíma. To by rozhodne tá správna cesta nebola.

     To by bolo aspoň zopár ideí ako riešiť daný problém. Verím, že keby sa tejto téme začalo pár ľudí skutočne venovať, prišli by na viaceré napady, ktoré by nám  pri ich rýchlej implementácii dokázali vyrobiť prvých úspešných reprezentantov už o nejakých desať rokov, v mládežníckych katgóriách možno aj skôr.

Jediné, čo nám zostáva, je dúfať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?